OPETH - The Last Will And Testament
Návrat niekam k "Ghost Reveries" so zvukom posledných albumov. Stávka na istotu, ktorá však za vrcholmi tvorby zaostáva. Navyše, mňa osobne rozprávač pri sústredenejšom posluchu tohto koncepčného albumu irituje.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Vyspovedal som týchto Košičanov, pretože aj napriek tomu, že sa nevenujú nejakej komplikovanej hudbe, tak majú čo povedať a ponúknuť. Ako taká malá ochutnávka nech vám poslúži tento rozhovor.
Vaša skupina je v podstate celkom neznáma. Prvý album ste nahrali už pekne dávno, no akosi sa nedostal do povedomia, prečo?
V podstate sme nemali žiadne skúsenosti s nahrávaním. Ale po dlhšej dobe je to celkom uletená vec s odkazom na kapely v štýle IMPETIGO, REGURGITATE... ale popravde... vysrali sme sa na to :) ,na propagáciu a na ostatné aktivity s tým spojené. Bolo v tom aj dosť lenivosti, ktorá nám nechýba ani teraz... haha.
Povedz nám niečo o vašej histórii, ale hlavne o tom, čo na nás chystáte v budúcnosti.
Kapela vznikla v zime 1999 ako dvojčlenný spolok bicie – Lacko, gitara, spev - Adko. V lete 2000 sa ku nám pridal basák Funess a v roku 2001 sme debutovali CD demom „Delicatesa“ a taktiež aj koncertne na známom košickom Without Shame feste, kde kapela zožala búrlivé ovácie. A to asi z dôvodu absencie podobného hudobného žánru na košickej hudobnej scéne. V roku 2002 Lacko opúšťa kapelu tesne pred nahrávaním druhého CD dema, ktoré nikdy nebolo nahrané a zachovala sa iba jeho veľmi podpriemerná koncertná nahrávka. Začiatkom roku 2003 nastupuje na Lackove miesto Maťo a ďalší bassman Peter a kapela sa s nasadením púšťa do tvorby nového materiálu a zúčastňujeme sa viacerých koncertov doma aj v zahraničí. Je vyprodukovaných 12 nových gore songov, ktoré majú kladný ohlas u fans. Kapela sa natrvalo usadila v košickom podzemí. V roku 2004 odchádza Peter a nahrávajú sa tretie CD demo – „Symphony Of Horror“ a mini zvratka – „Grindjunk“. V súčasnosti máme hotový materiál na nový, štvrtý menzes.
Ste dosť inšpirovaní hororovou tématikou a masovými vrahmi, prečo? Páči sa vám to, alebo sa snažíte šokovať? Mne sa skôr zdá, že cez tieto dosť šokujúce témy sa snažíte vysmievať úzkoprsosti a malomeštiactvu. Tak ako to vlastne je?
Samozrejme sme veľkými fans horror movies, hlavne stará dobrá škola osemdesiatych rokov. Kto raz zhliadol filmy ako napr. Reanimator, City of the Living Dead, Braindead, Necromantik... teda diela od majstrov ako Fulcci, Romero, Jackson, Bava, tak nie je čo riešiť. Masový vrahovia je tématika samá o sebe. Človek až neuverí, čo dokáže jeden neukojený kokot. A hlavne keď mu chutí ľudské mäsíčko. STAY GORE!
V podstate celá zostava C.S. pôsobí tiež v NOMENMORTIS a pokiaľ dobre viem, tak ty sám pôsobíš ešte minimálne v jednom projekte. Nezdá sa ti, že by bolo možné hovoriť o workoholizme? Stíhaš sa potom venovať všetkému na 100%?
Zostava C.S. pôsobí samozrejme aj v NOMENMORTIS, aj keď v poslednom období nie je veľa možností sa s touto kapelou realizovať. Čakáme na vydanie jeho posledného albumu, ktorý sme prezentovali na Obscene extreme feste ´03. Zatiaľ sa nám do rúk nedostal, trvá to už asi rok, konkrétne ide o švédsku firmu Downfall Records, ktorá už rok sľubuje vydanie tohto na domáce pomery celkom nadupaného a grindom nasiaknutého brutal death metalu. Máme aj projekt SLOWTORN, ktorý ale momentálne stagnuje. Bolo s ním odohraných zopár flákot.
Vaše koncertné aktivity niesu nejako početné, koľko koncertov ste asi odohrali? Kde naďalej ste hrali a ako to tam dopadlo? A čo mienite urobiť preto, aby ste hrali viac?
Na domácej scéne sme toho odohrali dosť (cca. 20 koncertov), naši fans papkajú pravidelnú krvavú kašičku, ktorú im podávame v malých dávkach, aby ich to nezabilo, haha. Ale na nedostatok gore sa nemôžu sťažovať. Najďalej sme hrali tuším v Přerove na Morave a v Miskolci v Maďarsku (viem, je to bližšie ako Poprad, ale poteší, nie? :) V Přerove bola fantastická atmosféra, taký malý klub, celkom naplnený a fans sa myslím dostatočne zabavili, veď o tom to hlavne je. Snažíme sa naše show obohatiť...takže sa nechajte prekvapiť
Aké je podľa teba postavenie slovenského undergroundu v porovnaní napríklad s českým, alebo svetovým?
Podľa nás sa minimálne vyrovnáme českému a aj niektorým "svetovým" kapelám. V Čechách je akurát viac nezávislých labelov, ale čo sa týka kapiel, všade nájdeš sračky aj vyslovené pecky... o tom by sa dalo dlho polemizovať.
Ak si myslíš, že som sa ťa niečo nespýtal, tak teraz máš možnosť sa k tomu vyjadriť.
Tak teraz sa vyjadríme osobitne:
Funess: S tým malomeštiactvom je to úplná pravda, v textoch podrývame hlavne ľudské ovce, ktoré nemajú vlastný názor a potrebujú debilov, aby im kázali, čo majú robiť.
Nespýtal si sa na veľa vecí, ale aj tak to potiaľ dočíta len zarytý fanúšik a tí všetci ma určite poznajú ako vlastný mobil... haha.
Adko: V Košiciach, našom rodnom meste je viac kostolov (skurvených) ako verejných záchodov. Všetci sme homo sapiens, čo myslíš, čo je dôležitejšie???
P.S.: Nespýtal si sa nás na pohľad na košickú scénu. Je maximálne rozmanitá. Vieme o minimálne desiatich kapelách, ktoré si zaslúžia už roky seriózne CD. Ale sme na konci sveta.
P.S. 2: Thanx and hallo: OBLITERATE, REDRUM, CONTEMPT, ERYTROSY, PROS AND CONS, THORWALD, NOSTRUM, WAYD, PROTEST, DRACO HYPNALIS a mnoho ďalších...
Grindjunk (mini) (2004)
Symphony Of Horror (demo) (2004)
Delicatesa (demo) (2001)
Návrat niekam k "Ghost Reveries" so zvukom posledných albumov. Stávka na istotu, ktorá však za vrcholmi tvorby zaostáva. Navyše, mňa osobne rozprávač pri sústredenejšom posluchu tohto koncepčného albumu irituje.
V jisté BDM RPG hře vytváříte ultimátní postavu a její charakteristiky definujete následovně: Násilí: 100%, Technické skills: 100%, Skladatelská inteligence: 100%, Šarm: 100%, Oddanost 100%, Laskavost: 0%. Do kolonky "Jméno" pak vyplníte: DEFEATED SANITY.
Už poněkolikáté zní otázka stejně: Zničil Einar Solberg další desku jinak velice talentované kapely? Odpověď zní: Zase to zvládl. Jeho hlasový projev je jak chilli. Koření. Měl by se používat citem. Když se tam toho najebe hodně, nedá se to žrát.
Hele, Blake Judd ještě žije. Enfant terrible (ale současně i schopný skladatel) US blacku je (znovu) zpět a tentokráte doručuje tradičněji pojatou kolekci. Šlape mu to dobře, tělo už má sice životem zhuntované, mysl však zůstává stále čerstvá.
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.